Akože pravda neexistuje? Pri niektorých veciach je pravda zložitá a nedá sa zjednodušiť, ale to neznamená, že by neexistovala... Teda pokiaľ je časopriestor stabilný, čo, pokiaľ vieme, je. O tom, že naše zmysly sú nespoľahlivé, nehovorím, každopádne na existenciu objektívnej pravdy občasná zložitosť až neschopnosť poznať ju nemá vplyv...
@Yersinia Pesti (aka bubonický mor, dobrý nick:D) Asi som mal povedať konzistentný miesto stabilný, ospravedlňujem sa. V zmysle, že jedna fyzikálna udalosť sa stane práve tak, ako sa stane, bez ohľadu na pozorovateľa. Že neplatí, že každý pozorovateľ má súkromný časopriestor, v ktorom sa zrovna hentá častica rozpadla inak než v mojom a teraz máme rozsynchronyzované reality a tým pádom objektívna pravda o tom, na čo sa rozpadla, neexistuje.
Vedci tvrdia ze ak ide sa na tie mikro castice hmoty ci co tak sa chovaju podla ocakavania pozorovatela. Navyse ak kvantový fyzici tvrdia ze svet je iluzia tak pevna a uplna pravda asi neni
Ale myslelo sa to hlavne tak ze mysel je v obmedzená a preto vsetky idei,nazory, viery, systemy atd su obmedzene a preto sebaklam, proste predstavy o pravde a ne pravda. Napr Jezis a vsetko okolo je cista predstava, alebo Fico ci Sulik alebo moja pravda (nazor) na nieco niekoho atd
Ja viem, čo sa tým asi chcelo povedať, ale nedá sa to interpretovať tak, že objektívna pravda neexistuje. Len naše zmysly nás občas klamú, takže im nemôžeš plne dôverovať. A žiadne mikročastice sa nechajú podľa očakávania pozorovateľa. Je to skôr tak, že kým ich nepozoruješ, tak sa môžu nachádzať v superpozicii viacerých stavov naraz, a keď ich pozoruješ (tzn. nejakým spôsobom s nimi interaguješ), tak skolabujú do jedného z tých stavov. Nikdy sa ale nestane, že Ty by si videl časticu v jednom kvantovom stave a paralelne by ju s Tebou pozoroval niekto iný a videl ju v opačnom stave, to sa stať nemôže a to som mal na mysli.
Nie ste prihlásený, pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť!
( Prihlásenie | Registrácia )
A ako sa to dá zistiť a mať ohľadne toho istotu, čiže de facto pravdu? ;)
Akože pravda neexistuje? Pri niektorých veciach je pravda zložitá a nedá sa zjednodušiť, ale to neznamená, že by neexistovala... Teda pokiaľ je časopriestor stabilný, čo, pokiaľ vieme, je. O tom, že naše zmysly sú nespoľahlivé, nehovorím, každopádne na existenciu objektívnej pravdy občasná zložitosť až neschopnosť poznať ju nemá vplyv...
je časopriestor stabilný?
pravda existuje, v novinových stánkoch ju predávajú
@Yersinia Pesti (aka bubonický mor, dobrý nick:D) Asi som mal povedať konzistentný miesto stabilný, ospravedlňujem sa. V zmysle, že jedna fyzikálna udalosť sa stane práve tak, ako sa stane, bez ohľadu na pozorovateľa. Že neplatí, že každý pozorovateľ má súkromný časopriestor, v ktorom sa zrovna hentá častica rozpadla inak než v mojom a teraz máme rozsynchronyzované reality a tým pádom objektívna pravda o tom, na čo sa rozpadla, neexistuje.
Vedci tvrdia ze ak ide sa na tie mikro castice hmoty ci co tak sa chovaju podla ocakavania pozorovatela. Navyse ak kvantový fyzici tvrdia ze svet je iluzia tak pevna a uplna pravda asi neni
Ale myslelo sa to hlavne tak ze mysel je v obmedzená a preto vsetky idei,nazory, viery, systemy atd su obmedzene a preto sebaklam, proste predstavy o pravde a ne pravda. Napr Jezis a vsetko okolo je cista predstava, alebo Fico ci Sulik alebo moja pravda (nazor) na nieco niekoho atd
Ja viem, čo sa tým asi chcelo povedať, ale nedá sa to interpretovať tak, že objektívna pravda neexistuje. Len naše zmysly nás občas klamú, takže im nemôžeš plne dôverovať. A žiadne mikročastice sa nechajú podľa očakávania pozorovateľa. Je to skôr tak, že kým ich nepozoruješ, tak sa môžu nachádzať v superpozicii viacerých stavov naraz, a keď ich pozoruješ (tzn. nejakým spôsobom s nimi interaguješ), tak skolabujú do jedného z tých stavov. Nikdy sa ale nestane, že Ty by si videl časticu v jednom kvantovom stave a paralelne by ju s Tebou pozoroval niekto iný a videl ju v opačnom stave, to sa stať nemôže a to som mal na mysli.